v interiéri…

Z vlastnej skúsenosti viem, že stimulácia plastovými podložkami a rôznymi pomôckami je slabá – nie úplne zbytočná – ale keď potom vybehnete s deťmi von, väčšina z nich je aj tak precitlivená na prírodný povrch.

Z pozorovania detí, ich reakcií a skúseností vyvodzujem, že táto stimulácia je fajn, ale čo najskôr a vždy keď sa dá, treba vybehnúť von a vyzuť topánky. Aby noha mohla vnímať všetkými zmyslami – povrch terén, povrch materiál a teplotu…

Ale keď sa nedá ísť von, je fajn ak máme niečo, čím tie nôžky môžeme nastimulovať. Či už pred cvičením, aby sme zobudili pohybový systém, alebo len tak v priebehu dňa. Mne napríklad chôdza po chodníku za maličkú chvíľu zmierni, až zmiznú bolesti hlavy, či zmierni únavu.

Alebo si jednu takú podložku môžete dať ku umývadlu, a deti i vy na nej budete stáť min. tri minúty ráno a večer – teda, ak si umývate zuby pravidelne :O)

Tak si ju poďme spolu vyrobiť…

Potrebujeme:

Postup: je úplne jednoduchý. Poukladajte na rôzne tácky rôzne materiály. Ja som pre malé kamienky, štuple, koberec a umelú trávu natrela štetcom a duvilaxom tácku a prilepila. Pre kamene a štuple a drevené kolieska som dala dosť veľkú vrstvu – cca pol centimentra. Netreba sa báť, lepidlo je po zaschnutí priehľadné. Nevadí, aj keď kúsok zababrete. Medzi kamienky som povkladala lienočky – popustite uzdu fantázii. Lepidlo a ostatný materiál spevnia tácku a je tak použiteľnejšia aj pre kolektívy detí.

Kto ten kameň vytiahne, tomu ruka odpadne!

Kamene vo vode – Predtým ako som začala pracovať s kameňmi som si natrela Duvilaxom okraje a spoje drevenej tácky , nechala poriadne zaschnúť , aby som vyrobila akétaké tesnenie a nevytiekla mi živica. Potom som poukladala väčšie okruhliaky na tácku a zarobila si epoxidovú živicu. Ja som spotrebovala 2 kg, ale pre tácku, ktorú máte hore v linku budete potrebovať len 1 kg – vyjde to lacnejšie. Lebo tento diel chodníka je najnákladnejší. Ale ten efekt stojí za to. Návod na to, ako si urobíte živicu je na každom balení – dajte si rukavice – štípe to na rukách. Keď ju budete mať zarobenú – vylievajte pomedzi kamene. Nakoniec poukladajte drobnosti – môžete dať trblietky, sklené kamienky a drevené žabky ako ja. ponárala som ich špáratkom – oni aj tak vyplávajú na povrch, ale majú na sebe vrstvu živice a sú dokonale zakonzervované proti vytiahnutiu šikovných prštekov. Najväčšia výhoda je, že vám deti nič nevytiahnu – lebo tá živica dobre drží. Schne a tvrdne cca 24 hodín.

A HOTOVO!

V kolektívoch detí sa dá využi i na rôzne hry a doma keď vás už nebude baviť chodník, ho môžete rozložiť na časti – jeden dielik pred zrkadlo, jeden ku umývadlu, jeden ku kuchynskej linke atď :O)

STOP HRA

Chodníček rozhoďte po dielikoch po priestore. Pustite hudbu a deti behajú pomedzi ne. Malým prckom ich usporiadajte do kruhu, aby behali okolo a veľkáčom už voľne v priestore. Trénujeme priestorovú orientáciu. Keď sa hudba zastaví úlohou detí je postaviť sa na dielik. Pozor – určite je viac detí ako dielikov – jednoducho sa musia pomknúť alebo deťom, ktorým sa neujde dielik – dáme pohybovú úlohu – tri drepy, dva výskoky atď.

CHODNÍČEK pre čudá